Andrej Hrnčiar – primátor, ktorý nevie do štyroch narátať

Autor: Peter Kubík | 15.7.2015 o 19:23 | Karma článku: 10,90 | Prečítané:  13345x

Pred niekoľkými týždňami som kúpil vyše osemmiliónovú pohľadávku voči mestu Martin. Súdmi opakovane potvrdenú, právoplatne uznanú. Keď som si analyzoval právne podklady, zarazila ma jedna v celom prípade asi kľúčová okolnosť.

V prvej polovici roku 2008 malo mesto možnosť kúpiť celú pohľadávku (s úrokmi niečo vyše 5 miliónov Eur) za cenu necelých 400 tisíc euro a tým celú záležitosť raz a navždy uzavrieť. Túto možnosť  však osobným rozhodnutím primátora Hrnčiara nevyužilo.

Jeho rozhodnutie nekúpiť pohľadávku, sa mi javilo ako evidentne nezodpovedné  a nesprávne manažérske rozhodnutie. Predovšetkým kvôli tomu, že v tom čase existovali protichodné rozhodnutia Krajského súdu v Žiline (v jednom súd povedal, že pohľadávka síce existuje, ale je z väčšej časti premlčaná, v druhom presne naopak povedal, že neexistuje a to z úplne absurdných dôvodov), muselo byť každému čo i len trochu zbehlému právnikovi jasné, že mesto má všetko, len nie právnu istotu úspechu v spore  a vec je pre mesto vysoko riziková! Riziková do takej miery,  že Martin Gargulák,  na základe posúdenia tých istých dokumentov, ktoré mal k dispozícii aj Hrnčiar, usúdil, že sa mu oplatí dať niečo vyše 10 miliónov vlastných korún do kúpy pohľadávky, ktorou Hrnčiar pohrdol.  Ale primátor svojim rozhodnutím neriskoval vlastné peniaze a ako je známe, z cudzieho krv netečie...

Keď som na toto evidentne chybné rozhodnutie primátora z roku 2008 verejne upozornil, dočítal som sa
v médiách (TREND a TASR 19.6.2015), že primátor v tom čase “ držal v ruke štyri právoplatné rozhodnutia súdov v prospech mesta Martin” a tak nemohol konať inak a nemal dôvod sa pýtať poslancov čo si o tom myslia.  Nuž, kto by zazlieval primátorovi, že konal podľa rozhodnutí súdov, ktoré mu dali štyrikrát zapravdu? A tak verejnosť a časť novinárov spokojne uznali, že primátor vlastne inak konať nemohol. No držal skutočne v tom čase v ruke štyri súdne rozhodnutia v prospech mesta? Nedržal a verejnosť a Martinčanov opäť raz šikovne oklamal. V tom čase totiž neexistovali štyri rozhodnutia súdov, ale len tri! A dokonca dve z nich neboli právoplatné. To, ktoré právoplatné bolo, nebolo v prospech mesta. A tomu jedinému v prospech mesta zasa právoplatnosť chýbala. Primátor teda v prvom polroku 2008 možno niečo v ruke držal, ale štyri právoplatné rozhodnutia súdov
v prospech mesta to určite neboli.
                Keď som na tlačovej konferencii 7. júla 2015  Hrnčiara verejne usvedčil z klamstva (aj študovanému hercovi by mohlo byť jasné, že štyri sa nikdy nerovná tri a neprávoplatné nie je právoplatné), okamžite prišiel s novým vysvetlením. V správe agentúry SITA sa hovorí: Hrnčiar argumentuje rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ktorý podľa neho dával vtedy mestu za pravdu. "Čiže ja, ako správca verejných financií, som nemal absolútne žiadny legitímny ani zákonný dôvod žiadať mestské zastupiteľstvo o schválenie 10,5 milióna korún na kúpenie pohľadávky, ktorú Najvyšší súd SR zamietol.," reagoval Hrnčiar (SITA, 7.7.2015). Jeho tvrdenie je tak už niečo úplne iné. Už to nie sú štyri právoplatné rozhodnutia, ale iba jeden rozsudok Najvyššieho súdu, ktorý “dal mestu zapravdu” a pohľadávku “zamietol”. Ale znie to nemenej presvedčivo. Až na to, že to opäť nie je pravda. Primátor odmietol kúpiť pohľadávku v prvom polroku 2008. Tak ju kúpil Martin Gargulák 26.júna 2008. A kedy vydal Najvyšší súd prvýkrát rozsudok v prospech mesta Martin? Nuž, senát JUDr. Štefanka rozhodol 3. spetembra 2008. Teda dávno potom, čo mesto odmietlo kúpiť pohľadávku a kúpil ju M. Gargulák.

Takže opäť, ak niečo primátor Martina v prvom polroku 2008 v ruke držal, rozhodne to nebol rozsudok Najvyššieho súdu, ktorý by rozhodol v prospech mesta a ani právna istota úspechu v danom spore!

                Pekne sa nám zamotáva ten pán primátor... Už teraz sa teším na ďalšiu verziu s ktorou príde. Možno to bude niečo o “justičnej mafii”, ktorá mu začiatkom roka 2008 pošepkala, ako senát JUDr. Štefanka v septembri rozhodne, takže on vlastne ten budúci rozsudok už “držal v ruke”.

Čo sa teda s primátorom mesta Martin deje?

                Z doterajších verzií, ktorými Hrnčiar zdôvodňuje svoje manažérske zlyhanie a nesprávne rozhodnutie, mi vychádza niekoľko možností: buď primátorovi zlyháva pamäť, alebo má špeciálnu kalendárovú dyslexiu, podľa ktorej je september pred júnom, alebo začiatkom roka 2008 “držal v ruke” rozsudok,  ktorý Najvyšší súd SR vydal až v septembri 2008, alebo nevie narátať do štyroch. Alebo kombinácia z uvedeného. Alebo len jednoducho klame a urputne tak zakrýva svoje zlyhania.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?