Jednoduchá pravda a komplikované lži v kauze mesta Martin

Autor: Peter Kubík | 21.8.2015 o 9:54 | Karma článku: 6,74 | Prečítané:  2617x

V minulých dňoch zverejnil právny expert KDH, ktorý zastupuje mesto Martin vo veci súdmi potvrdenej pohľadávky patriacej mojej spoločnosti, viacero tvrdení týkajúcich sa kauzy. 

Všetky tieto tvrdenia boli už v minulosti neúspešne použité mestom Martin v súdnych konaniach, nejde teda o nič nové.K niektorým však stojí za to uviesť, ako to bolo naozaj.      

           Tento spor je v podstate triviálny. Mesto sa zúčastnilo zvýšenia základného imania spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské Hole, a.s. (LSMH), upísalo nepeňažný vklad nehnuteľnosťami a spísalo vyhlásenie o vklade (29.4.1996), kataster však tieto nehnuteľnosti nezapísal na list vlastníctva spoločnosti z formálnych dôvodov. Akcionári vec riešili, dohadovali sa, hľadali spôsob, ako vklad zrealizovať, vznikli medzi nimi spory a mesto to celé zmarilo tým, že tie isté nehnuteľnosti po istom čase previedlo do spoločnosti TURIEC, a.s. (dňa 20.09.1999). A tak namiesto povinnosti previesť vlastníctvo nehnuteľnosti (čo sa stalo nemožným, keďže ich už vlastnila spoločnosť TURIEC, a.s.) vznikla mestu zo zákona povinnosť zaplatiť hodnotu vkladu, vyše 103 miliónov Sk, v peniazoch. Do 20.9.1999 teda trvala povinnosť mesta previesť vlastníctvo nehnuteľností a dňom 20.9.1999 vnikla nová, náhradná, povinnosť – zaplatiť peniaze. Ohľadom povinnosti zaplatiť peniaze začala 20.9.1999 plynúť nová štvorročná premlčacia doba. Je to vcelku jednoduché: nová povinnosť – nová premlčacia doba. No a v rámci nej (21.5.2002) podal vtedajší veriteľ – LSMH, a.s. na súde žalobu. Toľko jednoduché fakty.

            Právnik mesta sa to snaží celé zahmliť napríklad tvrdením, že „po uplynutí týchto štyroch rokov mesto previedlo predmetné nehnuteľnosti na inú spoločnosť“. Pre neprávnikov: týmto chce povedať, že nehnuteľnosti mesto previedlo na inú spoločnosť až potom, čo sa v pôvodnej štvorročnej dobe premlčala jeho pôvodná povinnosť previesť fyzicky vlastníctvo nehnuteľnosti. Aj školák však vidí, že medzi 29.4.1996 a 20.9.1999 je doba kratšia ako 4 roky. Mesto teda nepreviedlo nehnuteľnosti „po uplynutí štyroch rokov“ ako tvrdí právnik mesta, ale pred uplynutím 4 rokov. To znamená, že v rámci spomínaných štyroch rokov  mesto vložilo tie isté nehnuteľnosti do dvoch rôznych spoločností výmenou za akcie týchto spoločností. Právny zástupca mesta tiež zjavne nepravdivo tvrdí, že „pôvodný majiteľ túto pohľadávku uplatnil na súde až šesť rokov po tom, ako tak mohol urobiť prvýkrát“. Majiteľ peňažnú pohľadávku uplatnil na súde dňa 21.05.2002. Teda necelé 3 roky potom, čo pohľadávka vznikla (20.9.1999) a kedy ju bolo možné prvýkrát uplatniť na súde. Tých šesť rokov, ktoré spomína právnik mesta, je očividný nezmysel. V tejto súvisloti právnik mesta tvrdí, že žalobu na zaplatenie peňažnej pohľadávky mohla spoločnosť podať už v roku 1996. Vtedy však žiadnu peňažnú pohľadávku nemala, takže ju ani nemohla žalovať. Peňažnú pohľadávku mala až v septembri 1999. Dovtedy mala právo nadobudnúť nehnuteľnosti. Alebo sa nám snaží advokát mesta povedať, že od roku 1996 malo mesto obidve povinnosti súčasne? Aj previesť nehnuteľnosti v hodnote 103 miliónov a súčasne aj zaplatiť tých 103 miliónov? To je nanajvýš nelogické.

            Advokát mesta verejnosť zavádza aj tvrdením, že vraj súdy v neprospech mesta aplikovali zákon so spätnou účinnosťou. To je tiež veľmi ľahko vyvrátiteľná nepravda. Novelou obchodného zákonníka č. 11/1998 Z. z. od 1.2.1998 bolo zavedené pravidlo, čo s takými akcionármi, ktorí si nesplnili svoju povinnosť vložiť nehnuteľnosti. Podľa tohto pravidla od 1.2.1998 (ide o § 59 ods. 2 Obch.z.), ak spoločnosť k predmetu vkladu nenadobudne  vlastnícke právo, akcionár musí zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch. No a za platnosti tohto pravidla, konkrétne dňa 20.09.1999 mesto úmyselne previedlo nehnuteľnosti, ktoré sa  platne zaviazalo vložiť do LSMH, a.s., do inej spoločnosti, čím definitívne znemožnilo ich nadobudnutie spoločnosťou LSMH. Súdy teda neurobili nič iné, len na úkon mesta, ktorý mesto urobilo 20.9.1999, podporne použili právny predpis, ktorý vtedy bol už rok a pol v platnosti. Pričom už aj z aplikácie dovtedy platných predpisov vyplývalo, že ak si akcionár nesplní povinnosť previesť vklad na spoločnosť, neznamenalo to, že by všetko bolo v poriadku. Alebo nám advokát mesta tvrdí, že nesplnenie zmluvného záväzku  bolo a je v poriadku? Prevziať na seba zmluvnú povinnosť a jednoducho ju nesplniť je OK?

            Advokát mesta ďalej nazýva rozhodnutia súdov nepochopiteľnými a mylne sa domnieva, že bola vytvorená akási „nepremlčateľná“ pohľadávka. V skutočnosti však nikto Mesto Martin nenútil, aby v rámci 4 ročnej premlčacej lehoty previedlo nehnuteľnosti, ktoré malo vložiť do LSMH, na svoju vlastnú dcérsku spoločnosť. Vtedy povinnosť vložiť nehnuteľnosti rozhodne nebola premlčaná. Rovnako tak je nepochybné, že pôvodný vlastník pohľadávky (LSMH) zažaloval mesto v lehote štyroch rokov od vzniku peňažnej pohľadávky. Takže o vytvorenie „nepremlčateľnej“ pohľadávky tu vôbec nejde. Jednoducho, veriteľ podal na súde žalobu včas.

            To, čo advokát mesta napísal, sú jednoducho vyvrátiteľné nepravdy. A súdy ich už dávno vyvrátili. Napríklad dovolací Najvyšší súd SR v roku 2010 takto: „Žalovaný tým, že vložil nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti Turiec, a. s. a previedol vlastnícke práva na túto právnickú osobu spôsobil, že súčasne sa stalo nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu objektívne nemožným a už sa úspešne nemohol domáhať vkladu súdnou cestou, ale týmto okamihom mu však vznikol nárok na zaplatenie neprevedenej hodnoty nepeňažného vkladu v peniazoch. Podporne dovolací súd poukazuje na právnu úpravu účinnú od 01.02.1998, ktorá už rieši dôsledky nesplnenia nepeňažného vkladu spoločníkom (§ 59 ods.2 OBZ).“ Stručné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Na to, aby to niekto spochybnil, sa naozaj musí uchýliť ku krkolomným konštrukciám a zahmlievaniu o hypotetických prípadoch „nepremlčateľných“ pohľadávok.

            Veľmi dôležité je však aj to, čo advokát mesta nenapísal: nenapísal jediný dôvod, pre ktorý by pohľadávka mala byť fiktívna. Ak by takýto dôvod existoval, určite by ho uviedol. Takto je jasné, že  aj on si je veľmi dobre vedomý porušenia povinností mesta voči LSMH a následkov s tým spojených. Bráni sa (presne podľa očakávania) „iba“ tým, že tieto nároky si veriteľ údajne neuplatnil na súde včas. Pre mňa je toto veľmi dôležitý aspekt: po mesiacoch tvrdení zo strany mesta o údajnej „fiktívnej“ pohľadávke sa ukazuje, že pokiaľ má advokát mesta zachovať aspoň zdanie právne udržateľnej argumentácie, tak jednoducho nemôže tvrdiť takú hlúposť, že pohľadávka nikdy nevznikla. Trošku na túto tému síce zahmlieva („nie je isté, či pohľadávka mohla vzniknúť“), prípadne sa snaží tvrdiť, že vlastne vôbec „nie je dôležité, či pohľadávka vznikla alebo nevznikla“.

            Na rozdiel od advokáta mesta, ja otázku, či pohľadávka vznikla, považujem za podstatnú. Fiktívnu vymyslenú pohľadávku by som jednoducho nevymáhal. Bolo by to právne neudržateľné a morálne neakceptovateľné. Ak je, na rozdiel odo mňa, kolegovi jedno, či pohľadávka existuje, alebo neexistuje, je to jeho problém.

            Jednoduchá pravda je tiež taká, že v prospech veriteľa existujú tieto právoplatné a dosiaľ nikdy nezrušené rozhodnutia: jeden rozsudok prvostupňového senátu Krajského súdu Žilina, jeden rozsudok odvolacieho senátu Najvyššieho súdu SR a dve uznesenia dovolacích senátov Najvyššieho súdu SR. To je množstvo sudcov (konkrétne 11 rôznych sudcov Najvyššieho súdu SR), ktorí majú obdobný názor ako napríklad ja, že pohľadávka existuje a je nepremlčaná. Opačný názor na Najvyššom súde zastával výlučne senát JUDr. Štefanka, ktorý ako jediný dal opakovane Mestu Martin za pravdu a to z dôvodov niekedy naozaj hodných pozornosti – napríklad keď úplne vážne tvrdil, že pohľadávka LSMH voči Mestu Martin zanikla, lebo nebola prihlásená v konkurznej podstate proti LSMH (pre znalcov určite zábavná perlička!). Prípadne keď tvrdil, že „plnenie mesta nemalo žiadne právne ani faktické vady“ – čo by uplatňujúc túto logiku v praxi znamenalo, že aj nevloženie majetku do akciovky je vlastne vložením...

            Chápem kolegu, že pri nedostatku právnych a skutkových argumentov sa snaží zahmlievať a podsúvať verejnosti dojem o tom, že mestu Martin sa krivdí a že je vlastne nepochopiteľné, ako v takej veci mohlo mesto prehrať. Nuž, je to veľmi jednoduché: veriteľ mal pravdu, dokázal ju na súdoch a súdy to potvrdili. To je jednoduchá pravda. Lži sú oveľa komplikovanejšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?